Bylinky boli tradičným korením našej kuchyne. Gazdinky si doma v záhradke pestovali petržlen, pažítku, pamajorán, saturejku, ligurček, šalviu, majorán, či bazalku. Toto „zelené korenie“ postupne upadlo do zabudnutia a nahradili ho cudzie koreniny a iné dochucovacie prostriedky. Dnes si však opäť v obchodoch môžeme kúpiť čerstvé bylinky, rezané vo zväzkoch alebo predpestované v malých kvetináčoch. Bylinky pridajú chuť a vôňu takmer každému jedlu, môžeme ich rôzne kombinovať a obmieňať. Zároveň sú bohatým zdrojom vitamínov a minerálov.
Bazalka – Ocimum basilicum
Bazalka pravá je jednoročná liečivá rastlina z čeľade hluchavkovitých. Pôvodne pochádza z oblasti Indie, pestuje sa od staroveku a do Európy bola privezená v 16.storočí, najmä ako okrasná rastlina. Je základnou bylinkou používanou do omáčok na cestoviny. Má špecifickú chuť a sviežu intenzívnu vôňu. Ľudovo sa jej hovorí basilika, prípadne bazalienka. Je medonosnou rastlinou a pre svoju bohatosť kvitnutia je veľmi cennou včelárskou rastlinou. Čerstvá bazalka je neporovnateľná so sušenou. Bazalka je vhodná do všetkých druhov šalátov, do polievok, paradajkových jedál, húb, vajec a pod. Vyskytuje sa vo farebne odlišných odrodách ako zelená či červenofialová. Bazalka sa okrem jedál používa aj v lekárnictve a voňavkárstve. Sušené listy vo forme čaju podporujú trávenie. Účinkuje i protizápalovo pri ochoreniach ústnej dutiny a má protikŕčový účinok pri chronickej bronchitíde s výrazným kašľom.
Mäta – Mentha piperita
Mäta prieporná je vytrvalá bylina s drevnatou stonkou z čeľade hluchavkovitých. Kvitne v júni až septembri. Má sviežu mentolovú chuť a svoje uplatnenie nájde v potravinárstve, likérnictve a cukrárenstve. Používa sa čerstvá i sušená. Je vhodná do nápojov, na ochutenie a zdobenie dezertov, zmrzlín a ovocných šalátov. Výborná je k smotanovým syrom, ale aj do tvarohových nátierok či studených omáčok, plniek do zeleniny, šalátov, k hydine a pod. V starodávnej kuchyni sa nazývala „promincľová zelina“ a používala sa so šalviou a petržlenovou vňaťou pri dusení mäsa, no najmä sa z nej varil liečivý čaj. Mäta taktiež zvyšuje telesnú kondíciu, chuť do jedla a posilňuje celú nervovú sústavu. Aktivizuje vylučovanie pečene a pankreasu, utišuje bolesti žlčníka a žalúdka. Pomáha pri hnačke a uvoľňuje kŕče v hrubom čreve.
Tymián – Thymus vulgaris
Dúška tymianová alebo tymian je malý, trváci, voňavý polokrík z čeľade hluchavkovitých. Pestuje sa najmä v oblasti Stredozemného mora. V minulosti sa nazýval aj „vlašskou materinou dúškou“. Tymian používame na korenie pečeného alebo mletého mäsa, na zverinu, do plniek, polievok, omáčok, strukovinových jedál a pod. Čerstvý tymian má intenzívnu chuť a vôňu, preto ho pridávame opatrne. Zbierame vňať, ktorá sa krátko pred rozkvitnutím pokosí a vo viazaničkách sa rýchlo usuší. Vo farmácii sa z drogy pripravujú sirupy, odvary, extrakty, liečivé čaje a získava sa z nej silica, ktorá sa pridáva do rôznych prípravkov ako zubná pasta, ústne vody, dezinfekčné mydlá a iné. Rozpúšťa hlieny, v ľudovej liečbe sa používa ako kloktadlo proti čiernemu kašľu a zápalu priedušiek.
Majorán – Origanum majorana
Majorán záhradný, ľudovo tiež majoránka, patrí do čeľade hluchavkovitých. Je to jednoročná niekedy aj dvojročná bylina. Pochádza z oblasti Stredozemného mora. U nás bol majorán známy najmä v súvislosti s polievkami, zemiakovými jedlami, výrobkami zo zabíjačky a s omáčkami. Majoránom ochucujeme aj dusené a mleté mäso, guláš, zverinu, strukoviny, rôzne placky a pod. Povzbudzuje chuť do jedla a podporuje tvorbu žalúdočných štiav, zároveň pôsobí proti nadúvaniu.
V ďalšej časti vám predstavíme bylinky ako ligurček, pamajorán, rozmarín, yzop a šalviu.
Autor: Zuzana Orlovská, Foto:sxc.hu
1 Comment