V dávnej minulosti bolo zaužívané, že ženy naukladali jedlá na stôl a všetci si brali z toho, na čo mali chuť. Stolovalo sa tak nielen v domácnostiach, ale aj na kráľovských hostinách. Nápad zvoliť presný a premyslený poriadok na hostinách vznikol vo Francúzsku a neprišiel s ním nikto iný ako Ľudovít XIV.
Vypracoval dômyselný stolovací systém podľa presných pravidiel, ktorý vlastne funguje dodnes. Používame ho aj my. Pri slávnostných príležitostiach, ktoré sú poväčšine zložené z 5- tich až 7-mich chodov, je zaužívané podávať jedlo v tomto poradí: studené predjedlo, polievka, teplé predjedlo, hlavný chod, syr, dezert, káva, pečivo.
Pri bežných rodinných oslavách postačí, aby sa pripravili 3 až 4 chody jedál. Začíname jednoduchým a ľahkým predjedlom, ktoré nás nenasýti, ale len zaktivizuje žalúdok. Pokračujeme teplou polievkou, ktorá býva základom obedov a pokračujeme hlavným chodom, dezertom a kávou.
Ak pripravujeme niekoľko chodový obed pre hostí, musíme dbať na to, aby sa jedlá odlišovali a nepripravovali sme ich tým istým spôsobom, či využívali rovnaké suroviny. Zložitosti jedál prispôsobujeme aj porcie, čím sú jedlá ťažšie, tým menej servírujeme. Platí zásada, že ani po slávnostnom obede by sme nemali od stola odchádzať prejedení, so zaťaženým žalúdkom. Využívame čerstvú zeleninu a ovocie alebo ryby, sú ľahké a dobre stráviteľné. Slávnostné obedy pripravujeme nielen preto, aby sme sa dobre najedli, ale hlavne preto, aby sme si pochutili, rozptýlili sa a postretávali sa s rodinou či s priateľmi.
Foto: sxc.hu
